Vysokodostupné siete zabezpečujú nadbytočnú infraštruktúru, ktorú je možné zapnúť v prípade, že v primárnych sieťových prostriedkoch nastanú problémy s výkonom alebo zlyhania akéhokoľvek druhu. Prvým krokom je určenie potrebného stupňa doby prevádzkyschopnosti. Systémy s dobou prevádzkyschopnosti lepšou ako 99 percent sa považujú za bezporuchové. Ak percento dostupnosti dosahuje hodnotu 100, dostávate sa do sietí s vysokou dostupnosťou. Čím bližšie sa dostávate k dobe prevádzkyschopnosti 100 percent, tým drahšou je táto dostupnosť. Preto pre siete s vysokou dostupnosťou musíte poskytnúť dobré obchodné zdôvodnenie. Napríklad, poskytovatelia aplikačných služieb potrebujú vysokú dostupnosť (doba prevádzkyschopnosti 99,9999 percent). Vaša podniková webová stránka by mohla potrebovať dobu prevádzkyschopnosti 99,9 percent. Rozdiel v cene môže byť podstatný, v závislosti od veľkosti a rozsahu vašej siete.
| Predtým, ako začnete | |
|---|---|
| __ | Vytvorte tabuľku aplikácií, ktoré vyžadujú bezporuchové alebo vysokodostupné siete. |
| __ | Identifikujte súčasti topológie siete, ktoré tieto aplikácie využívajú. |
| Úlohy plánovania dostupnosti siete | |||
|---|---|---|---|
| __ | Identifikujte jednoduché body zlyhania Najľahším a najekonomickejším spôsobom na zlepšenie dostupnosti siete je odstrániť jednoduché body zlyhania. Jednoduchý bod zlyhania nastane, keď medzi časťami siete existuje len jedno fyzické spojenie. Mnohé rozličné topológie sietí vám pomôžu odstrániť jednoduché body zlyhania. Základným princípom je pripojiť viac uzlov k jednotlivým serverom a ostatným sieťovým prostriedkom. Ak jeden z uzlov zlyhá, premávku je možné presmerovať okolo zlyhaného systému. |
||
| __ | Plán pre odolnosť voči zlyhaniu. Siete odolné voči zlyhaniu majú veľmi málo jednoduchých bodov zlyhania, prípadne žiadne. Okrem toho, siete odolné voči zlyhaniu majú na každom uzle hardvér schopný obnovy po katastrofe. Typické hardvérové opatrenia:
Ak chcete zistiť, ako naplánovať vysokú dostupnosť a klastre, pozrite tému Plánovanie dostupnosti. |
||
| __ | Plánovanie zoskupovania Zoskupovanie je proces spájania veľkého množstva serverov za účelom dosiahnutia nepretržitej, alebo 100 percentnej doby prevádzkyschopnosti. Mnoho rodín serverov umožňuje klastrovanie, ako aj niekoľko softvérových balíkov, ako je aplikácia WebSphere a softvér webového servera. Zoskupovanie môže byť relatívne priame pri spojitom alebo ustálenom používaní. Náročnou úlohou je udržať dobu prevádzkyschopnosti počas bežnej údržby alebo počas rozširovania systémov v klastri. Základným princípom zoskupovania je virtualizácia. T.j. hoci je skupina serverov fyzicky vzdialená, logicky sú nerozlíšené. Časť procesu virtualizácie zahrňuje virtuálne adresovanie IP, ktoré namiesto každému fyzickému serveru priraďuje adresy IP oblasti serverov. Takýmto spôsobom, keď sa jeden server vypne a jeden zo záložných serverov, pripojených k rovnakému klastru ako primárny server, prevezme jeho pracovné zaťaženie, nedochádza k žiadnemu smerovaniu. V iSeries, virtuálne adresy IP sa môžu používať na dosiahnutie redundancie fyzických adaptérov tým, že daná virtuálna adresa IP nebude priradená jednému fyzickému adaptéru. |
||
Po dokončení úloh z tejto témy by ste mali mať plán pre dostupnosť siete, ktorý identifikuje nasledovné prvky:
| Po dokončení | |
|---|---|
| __ | Poznačte si zoznam všetkých jednoduchých bodov zlyhania a naplánujte vytvorenie nadbytku. |
| __ | Poznačte si zoznam hardvéru, ktorý vyžaduje zálohovanie a opatrenia na obnovu po katastrofe. |
| __ | Poznačte si zoznam serverov, ktoré budú súčasťou klastra a vyviňte plán pre zoskupovací softvér, ktorý umožní implementovať váš plán zoskupovania. |