Pridávanie virtuálnych diskových jednotiek do logického oddielu systému Linux

Táto procedúra poskytuje podrobné pokyny, ktoré vysvetľujú spôsob pridávania virtuálnych diskových jednotiek do logického oddielu Linux pomocou Navigátora iSeries alebo znakového rozhrania.

1. Ak používate Navigátor iSeries, úložný priestor sieťového servera vytvorte pomocou Navigátora iSeries.
   1. Rozbaľte Moje pripojenia > Váš server > Sieť > Správa systému Windows.
   2. Pravým tlačidlom myši kliknite na Diskové jednotky a vyberte Nový disk.
   3. Do poľa Názov diskovej jednotky zadajte názov, ktorý chcete dať úložnému priestoru sieťového servera.
   4. Do poľa Opis zadajte zmysluplný opis pre úložný priestor sieťového servera.
   5. Do poľa Kapacita zadajte veľkosť nového úložného priestoru sieťového servera v megabajtoch. Veľkosť, ktorú použijete, určte podľa inštalačnej dokumentácie od vášho preferovaného distribútora systému Linux.
   6. Kliknite na tlačidlo OK.
   7. Pokračujte krokom 4.
2. Ak používate znakové rozhranie, úložný priestor sieťového servera vytvorte pomocou znakového rozhrania:
   1. Na príkazovom riadku systému i5/OS zadajte príkaz CRTNWSSTG a stlačte F4. Zobrazí sa obrazovka Vytvorenie úložného priestoru sieťového servera (CRTNWSSTG).
   2. Do poľa Úložný priestor sieťového servera zadajte názov, ktorý chcete dať úložnému priestoru sieťového servera.
   3. Do poľa Veľkosť zadajte veľkosť pre nový úložný priestor sieťového servera v megabajtoch. Veľkosť, ktorú použijete, určte podľa inštalačnej dokumentácie od vášho preferovaného distribútora systému Linux.
   4. Do poľa Textový opis zadajte zmysluplný opis pre úložný priestor sieťového servera.
   5. Stlačte kláves Enter.
3. Ak používate Navigátor iSeries, úložný priestor sieťového servera pripojte pomocou Navigátora iSeries.
   1. Rozbaľte Moje pripojenia > Váš server > Sieť > Správa systému Windows.
   2. Kliknite na Diskové jednotky, pravým tlačidlom myši kliknite na dostupný úložný priestor sieťového servera a vyberte Pridať prepojenie.
   3. Vyberte server, s ktorým chcete prepojiť úložný priestor sieťového servera.
   4. Vyberte jeden z dostupných typov prístupu k údajom.
   5. Kliknite na tlačidlo OK.
   6. Pokračujte krokom 5.
4. Ak používate znakové rozhranie, úložný priestor sieťového servera pripojte pomocou znakového rozhrania:
   1. Na príkazovom riadku systému i5/OS zadajte príkaz ADDNWSSTGL a stlačte F4. Zobrazí sa obrazovka Pridanie prepojenia úložného priestoru sieťového servera (ADDNWSSTGL).
   2. Do poľa Opis sieťového servera zadajte názov opisu sieťového servera (NWSD).
   3. Do poľa Dynamické prepojenie úložného priestoru zadajte *YES, aby ste úložný priestor sieťového servera urobili dynamicky dostupným pre oddiel (t.j. dostupným bez opakovaného zavedenia oddielu systému Linux).
   4. Do poľa Poradové číslo jednotky zadajte pozíciu poradia prepojenia, ktorú chcete použiť.
   5. Stlačte kláves Enter.
5. Ak logický oddiel Linux nie je spustený, aktivujte ho. Nepokračujte, kým nie je oddiel spustený.
6. Prihláste sa k systému Linux pomocou mena užívateľa s privilégiami superužívateľa (root).
7. Určte ID hostiteľa, zbernicu SCSI a číslo logickej jednotky (LUN) pre novú virtuálnu diskovú jednotku. Zoznam existujúcich zariadení môžete zobraziť tak, že na príkazovom riadku systému Linux zadáte tento príkaz: cat /proc/scsi/scsi. Nasledujúci príklad ukazuje vzorový výstup z tohto príkazu:

   Attached devices:
   Host: scsi0 Channel: 00 Id: 00 Lun: 00
     Vendor: IBM      Model: VDASD NETSPACE   Rev: 0001
     Type:   Direct-Access                    ANSI SCSI revision: 04

   V tomto príklade je NETSPACE názov sieťového úložného priestoru pre zobrazené zariadenie. Vyhľadajte názov existujúceho sieťového úložného priestoru vo vašom logickom oddiele Linux. Poznačte si číselné časti hodnôt Host: (ID hostiteľa), Channel: (zbernica SCSI) a Lun: (číslo logickej jednotky (LUN)) pre existujúci sieťový úložný priestor. Nová virtuálna disková jednotka bude mať rovnaké ID hostiteľa, zbernicu SCSI a LUN ako existujúci sieťový úložný priestor. Napríklad v prípade sieťového úložného priestoru, ktorý je zobrazený v predošlom ukážkovom výstupe, by mala nová virtuálna disková jednotka ID hostiteľa 0, zbernicu SCSI 0 a LUN 0.
8. Určte ID SCSI pre novú virtuálnu diskovú jednotku. Zoznam existujúcich zariadení môžete zobraziť vo forme tabuľky zadaním nasledujúcich príkazov na príkazovom riadku systému Linux:

    cd /proc/scsi/sg
    cat device_hdr; cat devices

   Nasledujúci príklad ukazuje vzorový výstup z týchto príkazov:

    host    chan    id      lun     type    opens   qdepth  busy    online
    0       0       0       0       0       2       30      0       1
    0       1       0       0       0       0       30      0       1

   Poznačte si hodnoty host (ID hostiteľa), chan (zbernica SCSI), id (ID SCSI) a lun (číslo logickej jednotky (LUN)) pre existujúce zariadenia. Nájdite zariadenia, ktoré majú rovnaké ID hostiteľa, zbernicu SCSI a LUN ako nová virtuálna disková jednotka (ktoré ste určili v predošlom kroku). Medzi týmito zariadeniami nájdite zariadenie s najväčším ID SCSI. Nová virtuálna disková jednotka bude mať ID SCSI, ktoré je o jedno väčšie ako najväčšie existujúce ID SCSI. Ak má nová virtuálna disková jednotka napríklad ID hostiteľa 0, zbernicu SCSI 0 a LUN 0 a zariadenia vo vašom logickom oddiele Linux zodpovedajú vyššie uvedenému príkladu, nová virtuálna disková jednotka bude mať ID SCSI 1.
9. Ak chcete manuálne pridať virtuálnu diskovú jednotku, zadajte na príkazovom riadku systému Linux tento príkaz: echo "scsi add-single-device host chan id lun" > /proc/scsi/scsi. Nasledujúce informácie vám pomôžu porozumieť argumentom tohto príkazu:
   • host je ID hostiteľa.
   • chan je zbernica SCSI.
   • id je ID SCSI.
   • lun je LUN.
   Ak by napríklad mala mať nová virtuálna disková jednotka ID hostiteľa 0, zbernicu SCSI 0, ID SCSI 1 a LUN 0, na príkazovom riadku systému Linux by ste zadali príkaz echo "scsi add-single-device 0 0 1 0" > /proc/scsi/scsi.
10. Vo virtuálnej diskovej jednotke vytvorte diskový oddiel zadaním nasledujúceho príkazu na príkazovom riadku systému Linux: fdisk /dev/sdb. Na spustenie tohto príkazu musíte mať oprávnenie superužívateľa (root). Zobrazí sa výzva Command (m for help):.
11. Zadajte p, aby sa zobrazila tabuľka aktuálnych oddielov pre virtuálnu diskovú jednotku. Štandardne zobrazí nová virtuálna disková jednotka jeden diskový oddiel na virtuálnom disku. Napríklad

     Disk /dev/sdb: 64 heads, 32 sectors, 200 cylinders
     Units = cylinders of 2048 * 512 bytes
    
     Device Boot    Start       End    Blocks   Id   System
     /dev/sdb1          1       199    203760    6   FAT16  

12. Odstráňte aktuálny oddiel a potom vytvorte nový oddiel zadaním d na príkazovom riadku. Predvolený formát pre diskový oddiel je FAT16. Vo virtuálnej diskovej jednotke nepoužívajte diskový oddiel, ktorý je naformátovaný ako FAT16. Zobrazí sa výzva Partition number (1-4):.
13. Zadajte číslo diskového oddielu, ktorý chcete odstrániť, a stlačte Enter. V tomto príklade zadajte 1. Príkaz fdisk oznámi zobrazením príkazového riadka, že odstránenie bolo úspešné.
14. Vytvorte nový diskový oddiel zadaním n. Zobrazí sa výzva Command action E extended P primary partition (1-4).
15. Na virtuálnom disku vytvorte primárny diskový oddiel zadaním p a stlačením Enter. Zobrazí sa výzva Partition number (1-4):.
16. Zadajte 1, pretože to je prvý oddiel na virtuálnom disku, a stlačte Enter. Zobrazí sa výzva First cylinder (1-200, default 1):.
17. Stlačte Enter, aby sa použila predvolená hodnota 1 pre prvý cylinder disku. Tým sa pre tento diskový oddiel použije celý disk. Zobrazí sa výzva Last cylinder or +size or +sizeM or +sizeK (1-200, default 200):.
18. Stlačte Enter, aby sa použila predvolená hodnota 200 pre posledný cylinder disku. Tým sa pre tento oddiel použije celý virtuálny disk.
    Poznámka: Typ oddielu je štandardne nastavený na Linux. Ak potrebujete iný typ disku (napríklad LVM (Logical Volume Manager) alebo Linux Extended), typ oddielu zmeňte zadaním t.
    Príkaz fdisk oznámi návratom na príkazový riadok, že vytvorenie oddielu bolo úspešné.
19. Zadajte w, aby ste potvrdili zmeny v štruktúre disku, a stlačte Enter. Príkaz fdisk zapíše zmeny do virtuálnej diskovej jednotky. Príkaz fdisk zobrazí nasledujúcu diagnostickú správu:

    The partition table has been altered! (Tabuľka oddielov bola zmenená!)
    
    Calling ioctl() to re-read partition table. (Volá sa ioctl() pre opätovné načítanie tabuľky oddielov.)
    Syncing disks. (Synchronizujú sa disky.)  

    Po dokončení operácie sa príkaz fdisk vráti na príkazový riadok.
20. Naformátujte diskový oddiel pomocou príkazu systému Linux mkfs. Príkaz mkfs má množstvo voliteľných parametrov, ale prednastavené hodnoty vyhovujú pre väčšinu použití disku. Ak chcete naformátovať diskový oddiel vytvorený v predošlých krokoch, skontrolujte, či ste prihlásený s privilégiami superužívateľa (root) a na príkazovom riadku systému Linux zadajte tento príkaz:

     mkfs /dev/sdb1  

    Pretože na druhom virtuálnom disku existuje jeden diskový oddiel, názov disku je /dev/sdb1 (sdb udáva, že sa jedná o druhý disk a 1 udáva, že sa jedná o oddiel 1). Príkaz mkfs zobrazí nasledujúce diagnostické správy:

    mke2fs 1.28 (31-Aug-2002)
    Fileserver label= 
    OS type: Linux Block size=1024 (log=0) 
    Fragment size=1024 (log=0) 
    51200 inodes, 204784 blocks
    10239 blocks (5.00%) reserved for the super user
    First data block=1
    25 block groups
    8192 blocks per group, 8192 fragments per group
    2048 inodes per group
    Superblock backups stored on blocks:
       	 	8193, 24577, 40961, 57345, 73729
    
    Writing inode tables: done
    Writing superblocks and fileserver accounting information: done
    
    This fileserver will be automatically checked every 29 mounts or
    180 days, whichever comes first.  Use tune2fs -c or -i to override.  

21. Vytvorte adresár, ktorý môžete používať na prístup k novému súboru, zadaním tohto príkazu: mkdir /mnt/data.
22. Virtuálnu diskovú jednotku pripojte k novému adresáru zadaním tohto príkazu: mount /dev/sdb1 /mnt/data.
23. Do súboru /etc/fstab pridajte záznam pomocou textového editora systému Linux, akým je napríklad vi. Napríklad: /dev/sdb1 /mnt/data ext2 defaults 1 1. Tento záznam pripojí virtuálny disk pri každom reštarte systému Linux.